Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ako najlepšie začať svoj deň ? V posteli s dobrou knihou a čajom :) Nie vždy sa to dá, preto čítam, kde môžem :)
•na instagrame píšem tiež o knihách, ak by ste sa chceli pozrieť @sue_knihomilka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Všade na mňa vyskakovala kniha Cleopatra a Frankenstein (veľmi zaujímavý názov), a keďže niekedy si neviem pomôcť a často neodolám pokušeniu kúpiť si ďalšiu knihu, skončila u mňa v knižnici. Navyše, obálka a prevedenie knihy je extrémne vydarené.
Cleo a Frank sa zoznámili na Silvestra a do šiestich mesiacoch sa zosobášili. Obaja majú za sebou náročné obdobia, problematickú rodinnú históriu, čo ovplyvnilo aj ich správanie sa vo vzťahu jeden k druhému. Zápasia so závislosťou a problémami duševného zdravia. Postupne sa zoznamujeme aj s ďalšími postavami, ktoré vstupujú do deja a dozvedáme sa viac o ich prežívaní. Veľmi ma bavilo, ako sa príbeh postupne nabaľoval a mohla som lepšie spoznať každú postavu. Keďže život neprináša len pohodu, často má veľa temných strán, tak aj autorka nenechala postavy zažiariť ako dokonalých jedincov. Ak ste ochotní začítať sa do ich nezvyčajných príbehov a vstrebať to, že každý to máme inak, zažili sme iné, častokrát hrozné veci, no život ide ďalej a je na nás či sa postavíme sami za seba alebo nie, určite odporúčam po nej siahnuť. Je to beletria plná postáv, ktoré sú vnútorne rozbité, a postupne hľadajú ako pozliepať jednotlivé kúsky opäť k sebe
Sú autori, ktorí sa dostanú do vašej knižnej duše a vy hĺtate každú ich knihu s nadšením a už dopredu si urobíte očakávania, aké to bude úžasné a ako sa na to tešíte, že aj drobné chyby, klišé dialógy … viete prehliadnuť, lebo skrátka, je to váš obľúbený autor. V tomto štádiu sa nachádzam ja pri Lucinde Riley. Čierna orchidea bola strhujúca. Príbeh o veľkej láske, nádeji a hrátkach osudu, ktorý vás prenesie od majestátneho šľachtického sídla Whartonský park v Británii až do horúceho Bangkoku.
Ako som pri autorke zvyknutá, dej mal plno zvratov. To je jedna z vecí, pri ktorých som prižmúrila oči a povedala si: “Dobre Lucinda, že si to ty, tak beriem.” Dej sa tak stupňoval, a tak má vtiahol, že som v nepravidelných intervaloch ostávala v šoku, čo ešte príde. Hovorí sa: “menej je niekedy viac”, a to platí aj na toto dielo. Mala som pocit, že niektoré situácie už nemuseli byť. Okrem pár klišé dialógov, ktoré k Lucinde patria a som s nimi zmierená, postavy Xavier a Harry boli pre mňa toxickí (samozrejme, rozumiem zámer autorky, len pri čítaní vedeli vo mne vzbudiť škálu rôznych pocitov ). Napriek tomu, som dostala od knihy presne to, čo som v úvode očakávala. Príbeh ma strhol, prežívala som všetko s hlavnou postavou Juliou, nemohla som ju položiť z ruky, túžila som vedieť, čo ešte príde a ako sa situácia vyrieši. Extrémne čtivá s príbehom plným zvratov. Dala mi presne to čo čom potrebovala, a to ponoriť sa do príbehu, vypnúť svet okolo mňa a užívať si čas s príbehom. Stále ostáva Lucinda medzi mojími obľúbenými autorkami
Toto je must read a jedna z najlepších kníh, ktoré som tento rok čítala! Som nadšená, že Nenásilná komunikácia bude súčasťou mojej knižnice a kedykoľvek (asi to bude často) po nej môžem siahnuť.
Kniha nám prináša spôsoby, ako môžeme viesť komunikáciu s väčším spojením, porozumením a súcitom. Je vhodná pre každého, kto má záujem zlepšiť svoje komunikačné schopnosti či už v partnerských vzťahoch, rodičovských, pracovných a čo je veľmi dôležité, poukazuje aj na našu komunikáciu voči sebe. Ak túžite byť v komunikácii vypočutý, a zároveň lepšie počuť to, čo vám je skutočne komunikované, toto je čítanie pre vás. Dozviete sa aj o jednoduchých nástrojoch na upokojenie hádok a ako riešiť konflikty nenásilným spôsobom. Ako zlepšiť svoj výkon v empatii. Byť láskavejší a chápavejší.
Pri čítaní som si uvedomila, aké mám ešte medzery a aké je náročné dosiahnuť takýto level nenásilnej komunikácie, aký mal doktor Rosenberg. S čistým svedomím môžem skonštatovať, že ide o jednu z najužitočnejších kníh, ktoré by sme si mali v živote prečítať. Ja po nej budem v priebehu svojho života siahať.
•Ako poslucháči nemusíme rozumieť psychologickej dynamike ani prejsť psychoterapeutickým výcvikom. Podstatné je, aby sme boli schopní plne sa venovať tomu, čo sa odohráva vo vnútri -jedinečným pocitom a potrebám, ktoré daný človek práve v tom okamihu prežíva.
Toto je must read a jedna z najlepších kníh, ktoré som tento rok čítala! Som nadšená, že Nenásilná komunikácia bude súčasťou mojej knižnice a kedykoľvek (asi to bude často ) po nej môžem siahnuť.
Kniha nám prináša spôsoby, ako môžeme viesť komunikáciu s väčším spojením, porozumením a súcitom. Je vhodná pre každého, kto má záujem zlepšiť svoje komunikačné schopnosti či už v partnerských vzťahoch, rodičovských, pracovných a čo je veľmi dôležité, poukazuje aj na našu komunikáciu voči sebe. Ak túžite byť v komunikácii vypočutý, a zároveň lepšie počuť to, čo vám je skutočne komunikované, toto je čítanie pre vás. Dozviete sa aj o jednoduchých nástrojoch na upokojenie hádok a ako riešiť konflikty nenásilným spôsobom. Ako zlepšiť svoj výkon v empatii. Byť láskavejší a chápavejší.
Pri čítaní som si uvedomila, aké mám ešte medzery a aké je náročné dosiahnuť takýto level nenásilnej komunikácie, aký mal doktor Rosenberg. S čistým svedomím môžem skonštatovať, že ide o jednu z najužitočnejších kníh, ktoré by sme si mali v živote prečítať. Ja po nej budem v priebehu svojho života siahať.
•Ako poslucháči nemusíme rozumieť psychologickej dynamike ani prejsť psychoterapeutickým výcvikom. Podstatné je, aby sme boli schopní plne sa venovať tomu, čo sa odohráva vo vnútri -jedinečným pocitom a potrebám, ktoré daný človek práve v tom okamihu prežíva.
Sila melanchólie, kniha, ktorá vám pohladí dušu a ubezpečí vás, že je v poriadku prežívať smútok. Autorka Susan Cain je americká lektorka a spisovateľka, ktorá sa zaoberá témou introverzie a hanblivosti. Ako v úvode uvádza, Silu melanchólie píše celý svoj život. Rozprávala sa so stovkami ľudí a dotýkala sa sladkobôľnych tém.
•Hovoria jej o všetkých veciach, ktoré si želajú, aby nemuseli cítiť. “Nechcem mať zlomené srdce,” vravia. Alebo: “Nechcem zlyhať.” “Chápem vás,” odpovedá im Susan. “No máte ciele neživých ľudí. Iba mŕtvi ľudia sa nikdy nestresujú, nikdy nemajú zlomené srdce, nikdy nezažívajú sklamanie, ktoré prichádza, keď zlyháme.”
Veľmi sa mi páčilo ako sa autorka s citom a láskavosťou prihovára k čitateľovi. Síce nehovorí o sile melanchólie až tak do hĺbky, ako som dúfala, pozýva nás však do vnímania a predovšetkým prijímania sveta a seba samého so všetkým, čo k tomu patrí. Pre mňa kniha splnila dokonalú predstavu večera = ja, kniha, deka a čaj.
Sila melanchólie, kniha, ktorá vám pohladí dušu a ubezpečí vás, že je v poriadku prežívať smútok. Autorka Susan Cain je americká lektorka a spisovateľka, ktorá sa zaoberá témou introverzie a hanblivosti. Ako v úvode uvádza, Silu melanchólie píše celý svoj život. Rozprávala sa so stovkami ľudí a dotýkala sa sladkobôľnych tém.
•Hovoria jej o všetkých veciach, ktoré si želajú, aby nemuseli cítiť. “Nechcem mať zlomené srdce,” vravia. Alebo: “Nechcem zlyhať.” “Chápem vás,” odpovedá im Susan. “No máte ciele neživých ľudí. Iba mŕtvi ľudia sa nikdy nestresujú, nikdy nemajú zlomené srdce, nikdy nezažívajú sklamanie, ktoré prichádza, keď zlyháme.”
Veľmi sa mi páčilo ako sa autorka s citom a láskavosťou prihovára k čitateľovi. Síce nehovorí o sile melanchólie až tak do hĺbky, ako som dúfala, pozýva nás však do vnímania a predovšetkým prijímania sveta a seba samého so všetkým, čo k tomu patrí. Pre mňa kniha splnila dokonalú predstavu večera = ja, kniha, deka a čaju.
•Vzťah s našimi deťmi je ako lepidlo, ktoré nás spája. Je to základ výchovy dobrých ľudí. Preto sa najprv treba zamerať na všímavosť a súcit so sebou, aby sme sa upokojili a následne prehĺbili vzťah a lásku.
Ak ste doteraz nepoužívali vhodné slová pri svojich deťoch, neobviňujte sa. Jednu generáciu za druhou vychovávali pomocou príkazov a vyhrážok. A stále, aj my sme len ľudia. My aj naše deti. Autorka krásne poukazuje na akceptovanie neodvrátiteľnej mýlnosti človeka, a zároveň empaticky nabáda vnímať svoju knihu, ako príležitosť nového začiatku. Príležitosť ukázať aj našim deťom, ako sa človek správa, ak urobí chybu. Venujme pozornosť pokroku a nie snahe o dokonalosť.
Kniha prináša množstvo nápadov a vysvetlení, ako vieme vzťah s našimi deťmi a výchovu dnes urobiť lepšie. Autorka sa so svojimi čitateľmi delí o niekoľko zvykov, ktoré prispievajú k upevňovaniu vzťahu s dieťaťom a podporujú pokojný domov. A to celé, realizuje láskavými slovami plnými porozumenia.
Z tejto knihy si odnášam veľmi veľa. Od prvej strany ma autorka jej štýlom písania a energiou vtiahla do deja. Knihu som čítala všade. Podľa môjho názoru, ide o jednu z najlepších kníh o rodičovstve, ktorá opäť ponúkne čitateľovi veľa, ak je čitateľ otvorený a počúva. Čo je pre mňa ešte veľké plus je, že nie je nutné mať vlastné deti alebo pracovať v práci s deťmi. Aj čitateľ, ktorý nemá dieťa si odtiaľ veľa odnesie. Kniha obsahuje veľké množstvo cvičení, ktoré ho privedú k ceste lepšiemu porozumeniu seba samému. Za mňa veľká chvála @grada_sk Odporúčam!
•Keď sa bude život blížiť ku koncu, nebudete myslieť na svoje lajky a tweety, budete myslieť na chvíle prúdenia.
Ako už názov hovorí, čaká nás zaujímavá cesta poznania a zamýšľania sa nad tým, prečo sa nedokážeme sústrediť, a čo je veľmi prínosné, ako to môžeme napraviť. Novinár Johann Hari opisuje 12 mocných síl, ktoré omračujú našu pozornosť. Keď sa pozrieme na náš denný režim, koľkokrát a ako dlho sme pri obrazovkách, bezcieľne scrolujeme ? Ako trávia deti svoj voľný čas v súčasnosti oproti nám, keď sme boli deti ? Kým chceme vyriešiť problém, je potrebné najskôr porozumieť a zistiť, ako nás informačno-technologická sieť ovplyvňuje.
Naša pozornosť a sústredenie boli napadnuté obrovskými vonkajšími silami už v minulosti. Či už je to množstvom chemikálií, ktorým sme vystavení, od pesticídov, olova až po celý rad vplyvov, ktoré na nás pôsobia (technológie, stres…). Celý tento systém riadi, ako sa bude mozog vyvíjať.
Myslím si, že autor odviedol naozaj skvelú prácu v rámci argumentov o tom, prečo je naša pozornosť rozptýlená. Autor poukazuje aj na fakt, že problémy s rozptyľovaním a nesústredenosťou nie sú úplne osobné zlyhania, ale skôr sú to spoločenské problémy poháňané kapitalistickou požiadavkou neustáleho ekonomického rastu a stále vyšších ziskov.
Kniha sa naozaj veľmi dobre číta. Boli pasáže, s ktorými som nie vždy súhlasila, avšak celkovo som si čítanie užila. Hodnotím to ako prínosnú knihu v súčasnom svete. Verím, že knihy s podobnou tematikou a výskumy budú pribúdať, aby sme naše životy naozaj žili a nie iba prežívala vo virtuálnom svete.
Ja som taká namotaná na túto sériu !
Opäť sa stretávame s Nickom a Charliem a prenikáme do ich každodenného sveta. Čo ma na tom tak baví je to, že z ich každodenného sveta si vieme mnohý uchmatnúť to, čo prežívame my alebo sa deje v našom okolí. Ich životy plynú, Nick sa rozhoduje kam pôjde na vysokú školu, ako to ovplyvní ich vzťah. Zároveň, obaja sa posúvajú aj v ich vzťahu. Zdanlivo obyčajne krásne čítanie, ale keď sa na to pozrieme hlbšie, otvára priestor situáciám a problémom, ktoré rieši/riešilo mnoho z nás.
Už teraz sa neviem dočkať pokračovania. Navyše, obálka je za mňa úplne rozkošná, asi najkrajšia zo všetkých. Veľmi sa z nej vytešujem
•Túžba prináša možnosti. Energiu. Motiváciu. Naše túžby tvoria kulisy našich činov. Okrem tých pár chvíľ spokojnosti, keď vôbec nič nechceme, sme bez túžob apatickí a chýba nám smer. Naše túžby nám osvetľujú cestu, formujú naše skúsenosti a ženú nás vpred.
Charlotte Fox Weber sa vo svojej súkromnej praxi venuje psychoterapii, ktorú nám približuje v knihe Povedz mi, po čom túžiš. Mám veľmi rada, keď v psychologických knihách autori pridávajú aj prípady klientov, na ktorých poukazujú na vysvetľujúci jav. V tomto prípade to nebolo inak. Zoznamujeme sa s 12 klientami autorky a prenikáme s ňou až do ich vnútra.
To ako vnímame samých seba v rôznych životných etapách, ovplyvňuje naše túžby. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa rozprávate sami so sebou? Možno sa kritizuje, podceňujete, trestáte a hľadáte chyby. Pochopiť samého seba a byť k sebe láskavý je niekedy naozaj náročné. To čo poznáme, to ako nás vnímajú ostatní, čo o nás hovoria, môžeme často pociťovať ako pravdu. Dostaneme sa do situácii, keď sa predstava, ktorú máme my sami nezhoduje s tou, ktorú majú o nás ostatní. Tieto paradoxy môžu byť našou súčasťou, môžu nás miasť. Je dôležité pochopiť seba samého, k čomu psychoterapia vie pomôcť.
Aké je dôležité aj v našich dospelých životoch otvoriť dvere kreativite. Hneď sa náš každodenný život stane zaujímavejším. Dovoľme v sebe prebudiť šťastné dieťa a skúsme každý deň spraviť niečo, čo nám urobí úprimnú radosť. Množstvo každodenných situácii vyžaduje, aby sme dodržiavali pravidlá a často môžeme byť uväznený v každodennom zhone. Preto je dôležité ostať v kontakte s našimi tvorivými inštinktmi, byť spontánny a dovoliť si byť zvedaví, zbierať nové skúsenosti.
Na záver dodám, že kniha ma v sebe okrem iného veľkú dávku optimizmu. Pokiaľ sa otvoríte a prijímete slová, ktoré autorka chce zdeliť, má v sebe aj posolstvo schopné dotknúť sa vašej duše. Je dôležité, aby sme si neprestali klásť otázku: “Čo chcem ?” Dovoľme si byť úplne prítomní v našom živote a nebáť sa preskúmať svoje túžby.
